TRIDENT FESTIVAL 2017 – ďalší rok na Duchonke


Ako každoročne, aj tento rok odštartoval leto pre nadšencov zlomených beatov Trident Festival na Duchonke. Po minulom nie tak šťastnom ročníku organizátori zmenili miesto areálu a presunuli ho na pláž. Trident Festival je pre slovenskú dnb scénu starou klasikou , preto tento rok festival oslávil svoje siedme narodeniny. Trident bol takto pred troma rokmi prvým festivalom, na ktorý som vôbec zavítala , navštevujem ho každý rok a nebude to inak ani do budúcnosti, keďže festival na Duchonke je vždy zárukou kvalitného lineupu, ktorý sa rok čo rok zlepšuje.

Tento rok to už bolo druhý krát, čo som festival navštívila nie len ako návštevník a fotograf , ale dokonca som prvý deň oslavovala aj narodeniny, preto som mala ešte väčšiu radosť z tohtoročnej Duchonky. Pláž sa ozývala lámanými beatmi 3 dni , 29.6.-1.7.2017 , a tento ročník hodnotím ako najlepší zatiaľ. Na Duchonku som z pracovných dôvodov zavítala už v stredu, a teda pre mňa festival začal už o deň skôr. Bola som svedkom stavania stage-ov, vešania plagátov a všetkých potrebných vybavovačiek, ktorých bolo neúrekom už v strede týždňa pred začatím festivalu. Tento rok organizátori vychytali mnoho múch z minulých rokov a ja som si či po hudobnej, ľudskej alebo organizačnej stránke vychutnala to najlepšie začatie leta.

DEŇ 0

Ako som písala vyššie, na Duchonku som po strete s dvomi zápchami a troma haváriami dorazila okolo štvrtej poobede v stredu, kedy sa v areáli ešte nachádzala len produkcia, stavba bola v plnom prúde. Videla som stavbu šapitó, hlavného aj solid stage. Môj prvý dojem, ktorý som nadobudla po vstupe do areálu : “Ale toto je menšie ako to hore..” Blízkosť Duchonky pre mňa bola taktiež strašiakom po minuloročnej tragédii s utopením. Moju pozornosť zaujalo šapitó , bola to skvelá alternatíva ” vnútorného ” stage-u , ktorý pominulé roky predstavovalo upotené Molino, skôr sauna ako plnohodnotný stage.  Areál som niekoľkokrát prešla, stavba hlavného stage sa tiahla až do neskorých nočných hodín, zastavil ju až silný vietor a dážď.

foto : Vanda Pirková
foto : Vanda Pirková

DEŇ 1

Ráno som fotila posledné promo fotky z areálu a všetko sa docvakávalo do finálnych štádií, doobeda nás prekvapila nemilá búrka a myslím, že rovnako ako mňa, každého z organizácie premkol strach z nepriaznivého počasia. Fotiť v daždi sa síce dá, ale človek z cukru ako ja s tým občas máva problém. Krátko pred piatou začali prvé zvukové skúšky a o šiestej sa začali hrnúť prvý návštevníci.

Ako správny nechutný zberač látkových pások som bola medzi prvými s páskovacom stane , a hoci je to maličkosť, mňa osobne potešila výmena materiálu za normálnu látku, pretože minulý rok bol náramok iba nejaká lesklá tenká stuha, ktorú som si napokon veľmi nerada musela odstrihnúť. Tam začala moja prvá detská radosť. Hralo sa od ôsmej večera, ja som však na stage dorazila až okolo 10tej, keď sa areál naplnil ľudmi. Ako vždy vo festivalový štvrtok, návštevníkov nebolo tak veľa ako býva cez víkend, no podľa môjho názoru celkom úctyhodné množstvo sa prišlo rozbiť už vo štvrtok. Štvrtkový lineup bol celkom vybavený, na Trident – teda hlavnom stage-i v prime časoch odohral svoj set Forbidden society, Audio, Subtension a ukončovali The Prophecy a Exortt.

Ja osobne nie som až tak fanúšikom ani Forbiddena ani Audia, Forbiddenovi som zatiaľ nevedela prísť na chuť a Audio ma ničím nesklamal, ale ani neprekvapil. Veľmi som si však užila sety chalanov , ktorí nasledovali po headlineroch. Vo vedľajšom DNB WEAR stage – teda v šapitó v prime time hral velikán Grooverider ako zástupca oldschoolového dnb, ktorého doplnili napríklad Necro & Presenta, Elvis, Roller a ďalší. Solid stage bol celý venovaný výhercom dj contestu avšak bolo na ňom aj najmenej ľudí, čo ma celkom mrzí, keďže si myslím že každý chalan podal skvelý výkon.

foto : Vanda Pirková
foto : Vanda Pirková

 

DEŇ 2

Deň 2 pre mňa začal veľmi ťažko a veľmi skoro , už o desiatej som si vychutnávala kávu bez cukru v plastovom poháriku z jedného z otvorených stánkov pri kempe. Počasie na internete ma zas raz klamalo a vonku namiesto hustého prudkého dažďa pieklo slnko priamo z pekiel. Samozrejme, pre každého to bolo viac než príjemné, ľudia využili možnosť blízkej vodnej nádrže a dokonca som s nejakou partiou tam viedla rozhovor ako sa v takej plytkej vode dokáže niekto utopiť. Prvá sprievodná aktivita bola vodná bitka. Sprvoti som mala pocit že sa bude jednať o trapas, keďže ľudia sa nezbierali,ale nakoniec sme sa celkom pekne zabavili aj napriek blížiacim sa mračnám.

V stane pri foto kútiku svoje umenie prezentovali baby s párty makeupom, takže človek sa zabavil, avšak nie nadlho. Neviem kde sa stala chyba, ale piatkový sprievodný program mohol byť o čosi živší, i keď neviem, či by som niečo viac ešte vôbec zvládla. Celý deň mi vynahradil piatkový večer, ktorý hodnotím ako hudobne najkvalitnejší. Na hlavnom stage vládla v hlavnom čase Delta Heavy a Prolix, ktorého nečakane hostoval môj obľúbený MC – Innate MC. Ako sa Lewis sám vyjadril, jeho hostovanie vôbec nebolo v pláne, ale keď ho o to Prolix požiadal, nešlo odmietnuť.

Ja osobne som si veľmi užila set Delta Heavy a to až natoľko, že som si dala dole štuple z uší. Delta Heavy sú mojimi obľúbencami  hlavne po produkčnej stránke a bolo to prvýkrát, čo som bola na ich sete live. Hoci hlavný stage praskal vo švíkoch, inak na tom nebol ani dnb wear stage v krytom stane, kde prebiehala Eatbrain night. Ako headliner sa predstavil klasik a majiteľ Eatbrainu Jade, Agressor Bunx a L 33 , celé to bolo hostované zas klasicky – MC Coppa.  V piatok som si uvedomila skutočnú veľkosť celého areálu, keďže na každom jednom stage-i bolo neskutočné množstvo ľudí a mne , s výškou meter 60 robilo veľký problém predierať sa pomedzi tú neskutočnú masu ľudí.

Inak s počtom ľudí to nebolo ani na Solid stage , kde prebiehala jump-upová noc. Veľmi neobľubujem jump-up, ale na tomto stage-i som trávila najviac času. Možno to bolo aj napokon tým, že na ňom hrali moji známi ako Kaško či PMDR, ale osobne som si veľmi veľmi užila Matzeta. Jeho produkcia sa mi páči ako jedna z mála čo sa týka jump-upu a rovnako aj Macky Gee, ktorého hudba ma chytila niekedy minulý rok a jeho sety považujem za neskutočne energické a chytľavé. Celé to hosťoval MC Jimmy Danger, a k DCKDST-ovi sa mala pridať aj Mila_mila207, ale ako som sama videla, tá kvôli rozbitým hlasivkám musela prenechať celý večer Jimmymu. No, tak sa vlastne z hejtera milovník stal, jump-upovú noc som si užila nad moje očakávania.

Táto noc bola prvá, kedy ma prepadol hlad a ako bylinožravec som mala strach, čo vlastne budem jesť. Thumps up pre Libušu zo stánku s kebabom, ktorá vždy keď ma uvidela mala pripravený kebab bez mäsa.Túto noc som si aj ja zaobstarala  nejaký ten suvenírik z bongoshopu, ako na každom festivale a tak som piatkovú noc hodnotila ako najlepšiu, bola som predsa najedená, s náramkom a ešte aj hudobne uspokojená.

foto : Vanda Pirková
foto : Vanda Pirková
foto : Vanda Pirková
foto : Vanda Pirková

 

DEŇ 3

Keď som sa zobudila posledné ráno na Duchonke, bola som skôr smutná a nie šťastná, že je už posledný deň. Keď zvyčajne fotím na festivaloch, od začiatku sa teším na ich koniec. Tentokrát som si prácu viac-menej užívala, preto mi bolo ľúto, že ma čaká už posledný deň. V sobotu sme mali areál k dispozícií už od dvanástej, pretože prebiehal turnaj v stolnom futbale a takisto chalani maľovali graffiti.

Vodná bitka sa opakovala, tentokrát v hojnejšom počte a veľmi prospela aj výmena moderátora (Teda nie, že by som mala niečo proti tomu piatkovému, hah). Po nej nasledovala dnb step súťaž, ktorú organizoval minuloročný víťaz Melo a vyhral ju opäť šikovný chalan Lukáš, ktorý zhodou náhod na Duchonke pôvodne robil aftermovie. Hneď po súťaži som sa presunula do chillout zóny kvôli diskusií/ besede o drogách.

Traja ľudia z produkcie veľmi otvorene rozprávali o drogách a problematike , ktorá sa deje na elektronických festivaloch. Na môj dojem vôbec nemoralizovali, nesnažili sa odsúdiť ľudí, ktorý na festivale užili nejakú drogu a išlo im hlavne o vyvarovanie sa minuloročnej situácie, kedy boli nútení napísať príspevok ohľadom nadmerného užívania drog krátko po festivale.

Jedno sa musí nechať a to fakt, že tento rok som na Duchonke postretávala menej ľudí, ktorí by neboli pri zmysloch, nikto sa neutopil napriek blízkosti vody, nikoho, aspoň čo som ja zahliadla, nezobrala sanitka. Minulý rok bol na prvý rad na hlavnom stage-i katastrofálny pohľad , tento rok to tak aspoň z môjho pohľadu vôbec nebolo. Či na tom má nejakú zásluhu práve beseda ” Pošli to ďalej ” s určitosťou povedať neviem, ale situácia sa určite naklonila k lepšiemu.

K večeru sa do sprievodného programu pridal MC & DJ workshop a večer tesne pred začatím noci sa na hlavnom stage-i cvičil DNB workout. Sobotňajší lineup zahŕňal na hlavnom stage-i Tantrum Desire, Mazteka & Gridloka, no viac ma zaujala NFG night na dnb wear stage-i. Neurofunk grid patrí medzi moje obľúbené labely, preto som si napriek teplotnému rozdielu medzi vonkajškom a šapitó užila headlinerov Akova a The Clamps. Pred nimi vystúpil aj náš rodák Kutlo, ktorý zahral niekoľko nevydaných trackov zo svojho repertoára, kto pozorne počúval, postrehol. (Alebo mu Kutlo v to ráno povedal že odpremiéruje nejaké svoje novotiny a teraz sa hrá na machra, ha) Na Solid stage prebiehala Deep-Liquid night, kde si zahral aj môj kolega bylinožravec Lixx (pozdravujem) , Svelux a ako headlineri sa predstavili Hybrid Minds a Spectrasoul. Všetky sety boli príjemnou masážou uší a pre náročnejšieho poslucháča celkom uspokojivé. Žiaľ, asi už nie som správna rejverka a sobota ma skolila v skorších hodinách, ako som očakávala. Spolu s Nikonom sme už o piatej snívali tretí sen a obaja sme sa zhodli, že asi stačilo. Festival bol super, ale stačilo.

foto : Vanda Pirková
foto : Vanda Pirková
foto : Vanda Pirková

 

SLOVO NA ZÁVER / CELKOVÉ ZHODNOTENIE

Keď som minulý rok odchádzala z Duchonky, povedala som si, že už tam nikdy nepôjdem. Ľudia, spotený molino stage, neskutočné teplo – za ktoré však organizátori nemohli, ale z môjho úpalu som sa dvakrát netešila. Tento rok, keď som s jedným z organizátorom na Hospitality opäť preberala myšlienku fotenia na Tridente, chvíľu som váhala. Mala som obavy, dilemu , či znovu prežiť festival s trojdenným utrpením, kedy človek s každou sekundou očakáva koniec a ešte si aj pokaziť narodeniny prácou. Veľa mojich kamarátov sa na Duchonku po minulom roku nevrátilo, tým odkazujem – môžete ľutovať. Trident Festival mi tento rok daroval tie najkrajšie osemnáste narodeniny. Možno to bolo ľudmi a atmosférou, ktorú vytvorili, možno organizáciou, možno príjemnou zmenou miesta, zrušením Molino stage, obohatením sprievodného programu, počasím? Neviem, ale dojem z Tridentu pre mňa bol o 180 stupňov pozitívnejší , ako minulý rok. Možno sa nájde veľa ľudí, ktorý by niečo vyčítali, ja ale aj keď zavŕtam hlbšie v spomienkach, nedokážem si spomenúť na jednu vec, ktorá by mi vyslovene vadila, alebo ktorú organizácia posrala. Ako som spomínala vyššie, výrazné zlepšenie oproti minulému roku v oblasti užívania drog, ktoré možno práve zapríčinilo môj tohtoročný lepší dojem z festivalu. Chcela by som sa takto poďakovať aj každému jednému človeku, ktorý spravil moje vítanie leta výnimočným, mojim priateľom, organizácii a odkázať im, že to, čo robia, robia dobre a tento ročník bol maximálnym reparátom toho minulého. Verím že tento pocit nemám len ja a, že sa všetci opäť stretneme o rok v minimálne takom hojnom počte na Duchonke <3 !

Vanda Pirková


Páčil sa ti tento článok? Zdieľaj ho s kamošmi!

97 shares

One Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

  1. Delta heavy bol pre mna asi jediny prepadak celeho festivalu. Prva hodina ako tak, potom 20 minut tragickych a poslednymi 10timi minutami sa to snazil zachranit ale u mna sklamanie

Aká je tvoja reakcia?

Angry Angry
0
Angry
Cute Cute
0
Cute
Fail Fail
0
Fail
Geeky Geeky
0
Geeky
Lol Lol
0
Lol
Love Love
0
Love
OMG OMG
0
OMG
Win Win
0
Win
WTF WTF
0
WTF
Vanda

Milujem to čo robím a to čo robím miluje mňa.

Môže sa ti páčiť

Viac z: Reporty

Neprehliadni