L€₮ it Ro££/DEHYDROLL 2017 – DoubleReport


Minulý rok som ja, Matúš, tento “najväčší, najlepší a najepickejší” (ako ho oni sami nazývajú) festival navštívil prvý raz a treba povedať, že som bol v mnohých veciach sklamaný. Rovnako druhý ročník bol toto pre Vandu, no až tento rok máme konečne možnosť o nedostatkoch aj prednostiach tohto festivalu napísať. Aby mi ale nebola vytknutá zaujatosť, či neobjektívnosť, do recenzie sme sa ako je už vyššie spomenuté pustili dvaja a preto vám prinášame rovno dva pohľady na tohtoročný Let it Roll. A ako už nadpis poukazuje, report nebudú iba slniečka a dúhy.

Minulý rok nielen nás, ale aj mnohých ďalších návštevníkov a zákazníkov znechutila chamtivá organizácia, ktorá nemysli na tie najzákladnejšie veci a ide jej iba o to ako sa nabaliť. Po vlne kritiky by si človek povedal, že festival, ktorý ašpiruje na to, byť najlepší na svete bude tieto muchy pomaly vychytávať a zlepšovať. No opak je pravdou, tento festival mi príde ako profesionálny armwrestler – jednou rukou by zabil štyroch chlapov a druhú mu zlomí silnejší vánok. Takisto Let it Roll rok čo rok zlepšuje hudobnú stránku no organizačná stránka stále ostáva na mieste.

Hudba

Matúš:

foto : Jakub Zatloukal

Hudobne mi tento festival privodil pred svojim začiatkom nejeden mokrý sen a najmä no nielen preto som už od druhej fázy line upu vedel kde strávim začiatok augusta. Časový timetable hodnotím veľmi pozitívne, keďže Let it Roll crew dbala na to, že každý fanúšik počúva svoj okruh hudby a snažili sa label nights rozložiť tak aby sa mu neprekrývali. Samozrejme nedá sa vyhovieť každému so všetkým no timetable bol nastavený veľmi rozumne a dokonca aj rozmiestnenie po stage-och bolo spravené majstrovsky. Prvý deň som vnímal ako slabší, najmä keď ma sklamal Break a prakticky celá Symmetry night po tom čo som od nich zažil v Bratislave niekoľko mesiacov dozadu. Critical bol v prvú noc záruka kvality, no čierny kôň – Audioporn zachovával úroveň po celú noc a kedykoľvek ste sa prišli oblažiť tónmi čistého neura, nikdy nesklamali.

Highlight večera: Benny L B2B Shimon, Danny Byrd, Phace
Sklamanie večera: Maduk, Break

Druhý večer mal pre mňa jasného favorita – Titan. Okrem Shredderu som bol prakticky na každej stage-i a videl všetky štýly, ktoré boli v ponuke. Opening show ma po hudobnej stránke sklamala. Calyx & Teebee majú podľa mňa už to najlepšie a najkreatívnejšie za sebou a aj keď sa snažili o rozmanitosť, často to končilo generickosťou a nudou. Nepríjemne ma prekvapil High Contrast, ktorý sa pokúšal hrať jump up a neuro… no a tak nejak to aj dopadlo. Hype B2B Hazard ma rovnako sklamali nudným jump up-om no a pre mňa jeden z najväčších ťahačov po hudobnej stránke, Fourward ma sklamal najviac, keďže kvôli nezvládnutej kapacite sa tesne po začiatku už nedalo dostať ani do stanu. Titan nesklamal a celú noc nútil ľudí robiť čo najoriginalnejší bassface (a poviem vám, niekedy to bolo kritické).

Highlight večera: Loadstar B2B DC Breaks, Bad Company UK, Turno, Akov
Sklamanie večera: High Contrast, Opening Show, Hype B2B Hazard

Keďže na eatbraine som minulý rok strávil celý jeden večer a nie je to nič výnimočné, čo by som nemohol vidieť aj mimo festivalovej sezóny, tak som večer trávil na ostatných stage-och. Za najlepšie vystúpenia považujem jednoznačne Kyrist, Matzet a Dossa & Locuzzed. Ľutujem veľmi, že som vynechal Xtraha, no toho som už videl a rozhodol som sa radšej pre Annix, teda konkrétne Konichiho, ktorý našiel a aktivoval moje posledné zbytky vôle žiť a plakať od šťastia, takže to určite neľutujem. Dispatch bol pre mňa iba jemným sklamaním, ale to je iba subjektívny pohľad na to, čo som očakával, že sa bude hrať, inak tam hrala kvalitná hudba celý večer. Mayan ukázal, že patrí k svetovej špičke a od začiatku do konca to bolo neuveriteľné divadlo a spolu s Titanom možno najlepší label night vôbec.

Highlight večera: Dossa & Locuzzed, Annix, Kyrist, Matzet, Kung
Sklamanie večera: Levela, ANT TC1 & DLR

Vanda:

Na Let It Roll som dorazila pomerne neskoro a dosť dlho som čakala na vstupe, takže som premeškala Maduka. V noci som sa oddávala rytmom dancefloorových drum’n bassov a alkoholu, no napriek tomu si pamätám že som si ho veľmi užila. S nejakou dievčinou som si zaspievala celé Afterglow pri čakaní na WC. Pamätám si, že celý Wilkinson a Netsky bol pre mňa jedným veľkým zážitkom, preto som zotrvávala na Factory stage. Nachvíľu som síce nakukla aj na Shredder, ale posledný polrok ma berú už skôr melodickejšie tóny než tie, ktoré ma brali pred dvoma rokmi. Mrzí ma, že mi ušla Critical night, ja osobne si vždy rada vypočujem Mefjusa alebo Currenta, ale tentokrát Hospitality jednoznačne vyhralo.

Highlight večera : Netsky, Wilkinson, Metrik
Sklamanie večera : nenastalo (?!)

Už ráno som vstála s mierne eurofickým pocitom, možno zato mohol zostatkový alkohol alebo fakt že na nás čakala Opening show ( sklamanie, naaaaah, pozn.red.), Rene La Vice, Dimension alebo aj Teddy Killerz. Keďže fotím na akciách, skoro každého, koho som chcela vidieť, som už zopárkrát videla.Už si neplánujem také tie farebné rozvrhy, koho musím na festivale vidieť. Preto aj druhý deň som bola prívesok mojich kamarátov a kam chceli ísť oni, tam som šla ja. Napokon, máme rovnaký vkus, inak by to neboli moji priatelia. Vypočula som si nádherný Bensleyho set, po ktorom ma ešte viac prekvapil Rene La Vice. Napriek skorej večernej hodine sa predviedol, a jeho set sa mi vryl pod kožu. Pri čakaní na opening show som si vypočula nie tak celkom vydarený set Drumsound & Bassline Smith. Mám rada ich produkciu, ale ich sety mi prídu málo dynamické, a viem si predstaviť aj lepší set pred Opening show. Po sklamaní večera – opening show dávam palec hore pre Andy C, ktorého som počula prvýkrát v živote a to neplánovane. Ľutujem že som nenavštívila Black Sun Empire, ale keďže som ich už videla veľakrát, uprednostnila som Dimensiona, ktorý naplnil moje očakávania do poslednej kvapky. Veľmi veľká škoda, že mená ako A.M.C., Turno alebo The Clamps boli umiestnené do uzavretého stage-u. Nedýchateľnosť vzduchu vnútri ma donútili veľmi rýchlo stage opustiť. Pre mňa bol teda opäť víťazom večera Factory stage, tentokrát s RAM night.

Highlight večera : Rene La Vice, Andy C
Sklamanie večera : Opening show , Drumsound & Bassline Smith

foto : Jakub Zatloukal

Na lirko som v hrubej prapodstate prišla kvôli dvom veciam – atmosféra a SaSaSaS. Teda bolo viac než jasné, kam moje trojdňové unavené nôžky poputujú v sobotu. Ešte v skorý večer sme si vychutnali nádherné vystúpenie London Elektricity Big Band, bola som pozrieť na Levela , tak isto aj Camo & Krooked, ktorí ma síce na Beats for Love veľmi sklamali, ale na LIRku si u mňa spravili osobný reparát, akoby vedeli čo chcem počuť a presne to mi zahrali, hah. Na maine som zostala ešte na Sigme – ktorá ma neprekvapila no ani nesklamala a potom som sa presunula na jump-up. Každý kto ma pozná, resp.poznal, vie, že kedysi som jump-upy neznášala. Stačil mi jeden večer v Prahe na Drop That, a neviem ako sa to stalo, ale celý večer som pozerala na hodinky a čakala na SaSaSaS. Pred nimi vystúpil DJ GUV, ktorý bol skvelým warmupom na SaSaSaS show – highlight môjho celého Let It Rollu. Veľmi ľutujem, že June Miller som si vypočula len ako pasívny poslucháč. Patria medzi mojich najobľúbenejších producentov a LIR bolo jedno z ich posledných vystúpení. Po desiatom zívnutí som však vyhodnotila, že asi bolo dosť Let It Roll, že môj mozog už je nachvíľu (ale iba maličkú) lámaných beatov presýtený.

Highlight večera : Camo & Krooked, SaSaSaS , DJ GUV
Sklamanie večera : Levela

 

Organizácia

No a tu začína ten pravý shitstorm. Obaja sme mali veľmi podobný pohľad na organizačné excesy, preto aspoň v tejto časti naše názory spojím v jedno.

  • Toalety: Povedzme si pravdu, ja ako chalan, ešte k tomu ubytovaný v partybus campe, kde bol nápor ľudí polovičný, som si vystačil aj s tým čo bolo a večerňajšia čakacia doba pri plote pri WC bola presne 0 sekúnd, takže v tomto ohľade som si nemal na čo sťažovať. No ženy mali túto situáciu odlišnú…
    Po minulom roku som naozaj neočakávala, že by organizácia totálne menila celý systém, ale minimálne som očakávala, že aspoň zvýšia počet mobilných WC. V areáli ich bolo chabé množstvo a ja osobne som radšej celú noc zadržiavala moč, pretože keď som chcela počas Wilkinsona odbehnúť na WC, čakala som presne 15 minút v rade na toaletu, ktorú tak či tak nebolo možné použiť, pokiaľ netrénujete profesionálne obrí slalom.
  • Pitná voda: Ako lepšie sa dá na raveroch zaryžovať než na pitnej vode? Nedá. Na toto prišli aj usporiadatelia a tak sa festival neniesol v duchu hesla “Všetci sme rodina”, ale podľa hesla “Čím viac peňazí z vás vytiahneme, tým budeme spokojnejší”. Pitná voda bola v tomto ohľade najokatejšia. V areáli boli dve cisterny, vo štvrtok fungovala dokonca len jedna a ani pri nej neboli organizátori schopní zabezpečiť funkčnosť, keďže už o polnoci tam nebola voda. Voda stála okolo 1.7 eur za pol litra takže pre usporiadateľov pekný kauf ako zarobiť na svojich zákaznikoch. A čo, že skapíňaš od smädu a nemáš peniaze. Tak skap. Naše peňaženky sú nám prednejšie.
    Takýto exces by možno bol prijateľnejší na menšom festivale, ale nielenže sa každý festival dokáže postarať o smäd svojich zákazníkov, na niektorých vám ešte pri plote aj dolievajú vodu zdarma a človek by si myslel, že keď zaplatí 70 eur, neplatí iba za vystúpenia ale aj za nejaký ten servis.
  • Rozloženie festivalu: Ja som 3 dni prespávala u kamaráta v aute, keďže zo stanu sa stalo skladisko vecí, a predsa, v aute so zapnutou klímou je vždy príjemnejšie ako v 50 stupňovom stane. Z hlavného stage-u nám trvalo presne 35 minút kým sme prešli poloprázdnou plochou letiska k autu. Stanové mestečko bolo celkovo vo vzťahu k rozloženiu areálu vyriešené veľmi nešťastne.
  • Kapacita kempu: Kemp bol jednoznačne poddimenzovaný a bol problém sa ubytovať s viacerými stanmi vedľa seba. Do budúcna určite treba rozmýšľať nad zväčšením tejto plochy.
  • Sprchy a kamenné WC: Festivaly podobných rozmerov zabezpečujú svojim zákazníkom kamenné WC a sprchy bežne. Zadarmo. Tu ste si ale museli zaplatiť 1.3 eura. To by sme ešte zvládli prekusnúť ak by zaplatená suma naozaj odpovedala kvalite a komfortu služieb. Homopárok párty a kocky ľadu nebol úplne ten štandard, ktorý som očakával. Na druhej strane ak vám prišli vaše drinky až príliš teplé, jednoduché riešenie bolo ísť si načapovať nejaký ten ľad do sprchy.
  • SBS: Ľudia, ktorí sa starali o bezpečnosť ako brigádnici, tí ktorí stáli pri stanovom mestečku či prehľadávali pri vstupe do areálu, alebo pracovali na informáciach boli vo veľkej väčšine milí a nápomocní ľudia, ktorí boli kedykoľvek ochotní pokecať. Na druhej strane dopočul som sa aj o tom ako papali tabletky rôznych farieb a tvarov a potom vyčíňali. Najmä pri zablokovaní vstupu na opening show nezvládli situáciu a fyzicky napadli niekoľko ľudí (ale o tom podrobnejšie ešte nižšie)
  • Gastro: Ani jeden z nás neje mäso a minulý rok sme tak ostávali väčšinu festivalu o hlade. Tento rok organizácia neuveriteľným spôsobom zapracovala na rozmanitosti aj na početnosti stánkov a tak im aspoň za túto kategóriu patrí veľké plus.
  • Kapacita Opening Show: Organizácia síce tento rok navýšila počet návštevníkov festivalu, no velkosť stage-ov ostala nepochopiteľne rovnaká. To vyústilo v to, že už niekoľko minút pred začiatkom zavreli prístup do areálu niekoľko stovkám ľudí. Tí to samozrejme nemienili nechať tak a rozhodli sa dostať na show za ktorú si zaplatili. Vyššie spomínaná Pikobull SBS (Copyright Richard Petík) sa ale s vervou bojovníkov pustili do misie na život a na smrť – rozkaz znel jasne… Jeden podnapitý mladík ľahol na zem po prvej rane a ďalší boli strhnutí z plotu s menšími odreninami a ranami. Náhrada festivalu za tento incident? Žiadna. Dokonca sa k tomu ani len nevyjadrili a ani sa neospravedlnili. Všetky tieto organizačné lapsusy mi privodili dojem, že Let it Roll sa stará najmä o svoje zárobky a ľudia sú pre nich až druhoradí.
  • Cashless: Osobitný odstavec si určite zaslúži aj cashless systém.  Mala som na ruke náramok s čipom, na ktorý som si chodila dobíjať Bolty . 1 Bolt bol rovný 48 Korunám. Sounds good, nemusela som  vyťahovať peňaženku, urýchlilo to rady, Bolty sa dali dobiť aj cez internet, tak som nemusela navštevovať ani dobíjacie stánky. ALE…
    To ako ryžovali na zákazníkoch v ostatných prípadoch vás núti rozmýšľať, či aj celý cashless systém nebol iba ďalšia ryža. Veď komu sa bude chcieť po festivale registrovať kvôli trom boltom, keď jeden je poplatok. Kto si bude večne prepočítavať koľko peňazí míňa. Nemá peniaze, nevidí koľko minul = minie viac. Je mi ľúto, že za organizáciou vidím iba to zlé, no príde mi, že zmenšenie radov bolo aj v tomto prípade iba druhoradé.
    Neraz sa nám stalo, že sme za vodu platili 1.1 a nie pôvodných 0.9 a mne až neskôr došlo ako vlastne ryžovali brigádnici na tringeltoch. Toto na druhej strane nie je chyba organizátorov ale chamtivých brigádnikov, ktorým nebola hanba odrbať ľudí na každom cente.
  • Kapacita Stage-ov: Ďalšia anekdota bol počet ľudí na priestor na stageoch. Človek by povedal, že keď robíte 10 rokov open air, viete už aj odhadnúť koľko ľudí kam príde a prispôsobiť tomu veľkosti stage-ov, no opak je pravdou. Madhouse bol prakticky trištvrte festivalu preplnený a v niektorých momentoch sa do neho nedalo ani dostať. Cez Fourwarda sa nedalo ani prepracovať dovnútra stanu, keďže Main stage zatváral nepochopiteľne skôr ako ostatné stage a tak sa tí ľudia museli rozmiestniť inam…
  • Pivo: Značka sa od minulého ročníka nezmenila, Budvar ostal na čape no pribudla možnosť kúpiť si 11ku, ktorá chutila trochu menej ako voda a trochu viac pivo. Takže v rámci piva prišlo ku zlepšeniu, no určite by neublížil malý stánok s craft beerom pre fajnšmekrov, ktorí vedia čo pijú a za kvalitu sú ochotní si priplatiť.
vstup do areálu , foto : Bushman Media

Stage

Factory stage – vizuálne jednoznačne najpodarenejšia stage celého Let it Roll. Osvetlenie občas jemne neladilo no celkový dojem to vôbec nekazilo. Snáď jediné, čo by sa jej dalo vytknúť je, že pokiaľ ste boli príliš blízko, ozvučenie vám trhalo uši, no a pokiaľ ste boli príliš ďaleko, basy boli vcelku slabé a neprenikavé.

Madhouse – Ozvučením jednoznačne najlepšia stage. Vizuál bol pravdepodobne prevzatý z tohtoročného zimného LiR, čo ale asi nikomu nevadí, pretože bol krásny. Možno už by ale bolo na čase tento stage zväčšiť, keďže miestami sa človek nedostal ani pred neho nie to ešte dovnútra.

Port Stage – Port bol nastavený a upravený špeciálne pre deepové tóny, mal perfektnú grafickú úpravu a celkovo ma v ňom nič nerušilo a cítil som sa v ňom najlepšie zo všetkých.

Underworld – Zvukovo tiež nemám výčitky, no osvetlenie robil asi niekto podgurážený amfetamínom a kávou zaliatou redbullom, alebo člen taktického oslepovacieho tímu Delta Force, inak si neviem vysvetliť, čo za zázraky sa tam diali.

Shredder – Chuť ísť na Shredder mi pokazila skutočnosť, že keď som v noci išiel asi päťkrát okolo, hral tam (asi) stále ten istý song a keďže chodník mi práve zbíjajú pod bytovkou, necítil som chuť zažiť to aj na festivale.

Svojšice (Rapist Dance Stage) – Najbližšie som sa ocitol asi 6 metrov od neho, ale ak ste mali nutkanie byť sexuálne obťažovaný, vyzeralo to tam fajn.

Ľudská stránka

Vanda:

Ja chodím na festivaly kvôli ľudom. Milujem spoznávať nových ľudí, milujem tráviť čas na festivaloch s mojimi najbližšími, milujem okolo seba spoločnosť. Z festivalov som zvyknutá že stretneš ľudí dobrých aj zlých, milých aj nepríjemných, zdrogovaných aj triezvych. Na Let It Rolle som spoznala niekoľko fajn ľudí a zažila som s nimi fakt pekné momenty. Či už to boli cudzinci, s ktorými som hodila reč pri čakaní na WC alebo na jedlo alebo ľudia, ktorí stanovali pri nás, ľudia s ktorými som si náhodne vypila alebo moji priatelia. Ja osobne môžem poďakovať Let It Rollu zato, že mi dal mojich najbližších, dal mi zážitky a momenty, na ktoré rada spomínam. Pre mňa je komunita na Let It Rolle oveľa príjemnejšia ako na iných komerčných festivaloch a vždy sa rada vraciam medzi ľudí, ktorí chodia na LIR.

Nestretla som sa ani s jedným konfliktom, s nikým som sa nepohádala, dokonca ani s ľudmi pracujúcimi v stánkoch, ani s SBS, ani mi nikto nepošliapal nohy ako to na akciách a festivaloch podnapitejší súkmeňovci zvyknú, nikto do mňa nestrkal keď chcel ísť predo mňa. Ale, to by nebola táto recenzia keby nepoviem ALE. Keď som ráno odchádzala z Let It Rollu, bolo mi smutno, ako spúšť tu po sebe ľudia nechali. Áno ja viem, je to veľký festival, aj ja som tam robila kvázi bordel, ale vždy keď sa dalo, hádzala som všetko do pomyselného koša. Nevravím, že sa to dá vždy, ale keby každý človek spravil čo i len málo a tú plastovú fľašu nehodil hocikam za seba ale do koša, vyzeralo by to o čosi lepšie. Netvrdím, že na iných festivaloch je to inak. A viem že to je problém stále. Ale aj tak si myslím, že by to mohlo vyzerať lepšie.

Matúš:

Vo veľa veciach som rovnaký ako Vanda, takisto milujem festivaly kvôli atmosfére, ktorú sú ľudia schopní vytvoriť. Rád pozývam na všetko čo mám, rád sa rozprávam a spoznávam. Let it Roll je atmosférou Let it Roll, no mám pocit, že čím viac rakušanov a nemcov je na festivale, tým je nálada uzavretejšia, mdlejšia a menej rodinná. Nič proti týmto ľudom nemám, no je všeobecne známe, že sú introvertnejší a na koncertoch neodkážu a nechcú vytvárať atmosféru, ktorá je typická najmä pre naše dva národy. Odmeranejšia nálada bola trochu cítiť, no stále sme sa poväčšine správali ako rodina, ktorá si chce pomáhať.

Čo sa týka poriadku, súhlasím s Vandou. Pri odchode zo stanového mestečka sme po sebe upratali všetko do košov a nahrnuli všetok neporiadok na jednu kopu. V partybus kempe tak spravil takmer každý a kemp bol o poznanie v lepšom stave. Ak by ste sa takto zachovali všetci, ukázali by ste tým nielen rešpekt k okoliu v ktorom sa nachádzate ale aj ku pracovníkom, ktorí to potom upratujú. A dôverujte mi, 5 minút vašeho času môže ušetriť hodiny času upratovačom.

Zhodnotenie

Tento ročník bol slabší ako minulý. Aspoň pre mňa. Od desiateho výročia som očakávala asi niečo mega, a asi som očakávala priveľa. Organizácia nevychytala muchy od minulého roku, niektoré veci sa dokonca zhoršili, ako pozitívne príjmam zčasti cashless systém. Nebudem klamať, zabavila som sa, ale dúfam že na rok ma Let It Roll milo prekvapí.

Milujem Let It Roll. Nech sa dejú hocijaké organizačné chyby, nech sa hrá Dead limit od rána do večera ( čo sa teda hral, spolu aj s UK od Dimensiona,pozn.red. ), neviem si predstaviť, že by som tam už o rok neprišla. Let It Roll má atmosféru, Let It Roll má to niečo, čo veľa festivalom chýba. Všetko má svoje mínusy a ja verím, že organizácia si veľa svojich mínusov uvedomuje, a bude sa ich snažiť odstrániť. Nie je ľahké zorganizovať tak veľký a tak skvelý festival, ako je Let It Roll. Hoci som si zanadávala, hoci som mala chvíľku nervy, ten úsmev, ktorý som mala na tvári počas hrania Wilkinsona alebo Andy C, ten smiech, ktorý ma dostal do kolien keď sme sa v kempe spolu rozprávali a srandovali, tá radosť, ktorá ma naplnila pri pohľade na mojich priateľov zatiaľ čo hral môj obľúbený track, to potešenie pri prvom vstupe do areálu a hlavne tá neskutočná prirodzená eufória z pocitu že som tu, na najväčšom drum’n bassovom festivale v Európe – tieto veci mi žiaden iný festival nedal. Ďakujem , Let It Roll. Vanda.

foto : Jakub Zatloukal

Ja k tomu môžem dodať iba pár teplých slov. Pre mňa bol Let it Roll síce o mnoho lepší ako minulý rok, no nahnevali ma tým ako sa vystatujú ako sú oni najlepší na svete a pritom nie sú ochotní riešiť ani najzákladnejšie organizačné chyby. Od festivalu očakávam trochu viac ako zabookovať umelcov a postaviť pekné stage. Najlepší treba byť najprv činmi a až potom o tom rozprávať. Dúfam, že si túto recenziu čítate aj vy a do budúceho roka nám toho prinesiete o mnoho viac. Teším sa na budúci ročník, Matúš.

Bonus: Zabijácke tracky festivalu

Prečo zabijácke? Pretože, keď som ich ZASA započul, mal som niekoho chuť podrezať hrdzavou lyžičkou. DJs, ktorí sú na Let it Roll, sú tam zjavne iba pracovne a koncerty si neužívajú z perspektívy poslucháča, pretože inak by určite nepúšťali stále dookola tie isté tracky, pri ktorých sa vám už pretáčajú bielka ako 16 ročnej “drummerke” (ako sami seba tieto exempláre zvyknú nazývať), keď vidí na ceste plnú čiaru a spomenie si na všetky svoje “zážitky”. A ktoré-že tracky v nás tento rok zdvíhali žlč?

  • DEAD LIMIT: áno, zas a stále ma na festivale prenasledoval tento track. Nemôžem povedať že ho neznášam, ale po minulom roku a po tej vlne hejtu, ktorá bola znesená na túto kusovku som očakávala, že každý producent si povie, dobre, tak to tam nedám, tak tam dám niečo iné. Tudle, Dead limit som počula najmenej 30 krát, či v tej klasickej, alebo v half-tempo verzií.
  • Dimension – UK: “Oh my gosh” presná reakcia každého diváka keď znovu započul tento najviac super cool track roka. Keď jeden track počujete toľko razy, že si predstavujete ako z vás uniká život a táto predstava vám príde o mnoho znesiteľnejšia ako znovu počuť tento drop, niečo je zle. A nielen s vašou hlavou, pretože ste zjavne psychopat, ale aj so selekciou, ktorú tam DJs predvádzali.
  • Mr. Happy: Mr play me whenever you want to hype crowd je niečo ako Magnum .45. Nestarnúca klasika, ktorá vykoná perfektne to na čo bola vyrobená, no vy už ste z nej tak trochu znudený.
  • Kombo “na opätku” – Kombo “na opätku” je, keď DJ dropne UK do Mr. Happy a vás rovno na opätku otočí na druhý stage.

úvodná fotografia : Jakub Doležal


Páčil sa ti tento článok? Zdieľaj ho s kamošmi!

3 shares

2 Comments

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

    1. Logan D na basemente ma velmi bavil, tam som bol vysmiaty ako paprika, ale toto bolo jednoducho slabé v porovnaní s energiou, ktoré mali ostatné vystúpenia

Aká je tvoja reakcia?

Angry Angry
0
Angry
Cute Cute
0
Cute
Fail Fail
0
Fail
Geeky Geeky
0
Geeky
Lol Lol
0
Lol
Love Love
0
Love
OMG OMG
0
OMG
Win Win
0
Win
WTF WTF
0
WTF

Môže sa ti páčiť

Viac z: Reporty

Neprehliadni