Into the Basement: “Sme obyčajní chlapci, ktorí radi robia radosť iným.”


Veľa z nás si už pri svojej obľúbenej crew položilo podobnú otázku: “Kde to celé vzniklo”, alebo “Ako sa dostali až sem?”. Zákulisie ale ostáva pred bežnými smrteľníkmi často skryté a my môžeme iba hádať čo stálo sa zrodom, alebo ako sa tí ktorí promotéri či DJs dostali tam kde sú dnes. Rôzne úskalia začiatkov, myšlienku, ktorá za tým všetkým stála alebo rôzne príbehy zo zákulisia sa pokúsi odhaliť náš nový miniseriál písaný z časti ako rozhovor, z časti ako rozprávanie.

Úplne prvým, kto nám pootvoril tajomnú komnatu svojich životov a kariéry sú Basement crew, jedna z najperspektívnejších a najrýchlejšie rastúcich značiek na Slovensku. Dozviete sa čo všetko stálo za cestou tejto crew od usporadúvania obyčajných akcií pre pár ľudí až po netradičný hudobný festival v priestoroch historickej pevnosti. To všetko z úst jedného z “vedúcich” – NUMΔ BΞ, ktorého možno poznáte pod jeho dlhoročnou prezývkou, Mikro.

Kedy sa začala tvoriť myšlienka Basementu, alebo čo vás viedlo k tomu, že ste to celé založili?

No, čo sa týka založenia Basementu, tak to sa datuje ešte predtým, ako som tam ja prišiel. To nie každý vie, že vlastne Basement vznikol v roku 2011 prvou akciou v Novej Pekárni, ktorú robili Cuker a Selo – oni založili značku Basement a v podstate ja som v tom ešte vôbec nebol a nebol som ani toľko pri tomto žánri. Chalani začali s prvou akciou, ktorú trošku prestrelili (mali tam Forbiddena, ComputerArtist a bolo tam asi 50 ľudí). S akciou pokračovali ďalej, ale s tým, že viac sa tomu venoval časovo Cuker, robil akciu v Checkpointe. Táto akcia bola v celku úspešná, čo sa týka návštevnosti. Keďže som mal už nejaké skúsenosti s eventami, tak som neskôr pomáhal, angažoval sa a nejak z toho vyplynulo, že sme to robili potom už spolu.

Checkpoint je podnik, ktorý Basementu prirástol k srdcu a v ich začiatkoch bol ich baštou a domovom. Podnik začínal ako pub, ktorý postupne ochutnal aké je to usporiadať hudobnú akciu. Majiteľom sa to zapáčilo a z Checkpointu sa nakoniec stal jediný podnik v Nitre, ktorý sa pýšil dvomi stage-mi (a tie Basement samozrejme využíval). Kapacita sa pohybovala niekde medzi 200 – 300 ľudí, takže aj tak všetko ostávalo v komornej atmosfére na akej sme pri dnb zvyknutí.

Vy ste sa poznali s Cukrom ako kamaráti predtým?

On je odo mňa starší a mal štúdio spolu s Ewenom, ja som občas u nich nahrával, lebo som hrával s takým rapperom. Prakticky sme sa poznali cez hudbu. Mňa dnb hrozne očaril, celá tá energia okolo toho a hlavne, že je to technicky náročnejšie hranie. V živote ma vždy nejak fascinovali veci, ktoré boli ťažšie, bavilo ma ísť tou ťažšou cestou. Totižto, keď zvládneš tú ťažšiu cestu – máš o dosť lepší pocit, že si zvládol niečo, čo bolo na začiatku pre teba obrovské, zrazu to ovládaš a je to pre teba jednoduché.

Čiže v podstate ty si došiel k dnb cez Cukra?

No vlastne cez Basement ako taký…ako aj majiteľa Checkpointu (týmto pozdravujem Andreja Z.). Dokonca to bolo aj nejakým spôsobom cez dubstep, keď bola dubstepová éra, tak tento smer ma oslovil. Basement bol vtedy aj tak orientovaný – dubstep/drum & bass a hrali sme také sety aj na akciách. Neskôr ma začal drum & bass oslovovať viac a viac dynamikou a zároveň harmóniou lomeného beatu. Tak sa to postupne nejak vykryštalizovalo.

A ty vieš čo bola tá myšlienka s ktorou do toho išli chalani? Alebo chceli iba začať robiť akcie a nejak splniť svoj sen o hraní?

No napríklad Selo a Laky dlho dlho predtým, ako bol Basement hrávali, mali svoju crew New Age a volali do Šuran, či Nových Zámkov také mená, ako Mindscape, Jade a Noisia. To sú také veci, také archivity, že vtedy takmer nikto nevedel, kto a čo to je… Takže oni v tomto boli už oveľa skôr. Tak to celé nejak vzniklo, že chalani mali k dispozícii super podnik (Nová Pekáreň) a drum & bass nejak zakapal v Nitre. Tak sa rozhodli, že „poďme nejak oživiť tú celú kultúru.“ .To bola asi prvá myšlienka z toho čo som počul, ale nikdy som sa o tom nerozprával napríklad so Selom.

Čakali vás na začiatku nejaké prekážky? Bolo tam niečo také, na čo ste narazili a cez čo sa bolo ťažké dostať? Či vám povedzme na začiatku chodilo málo ľudí? 

No hej, na začiatku sú najzraniteľnejšie práve tie financie, čiže hej… Hlavne ten Checkpoint bol podnik, kde sa zmestilo maximálne 300 – 350 ľudí (vstupné sme si nemohli dovoliť dať vyššie), akcie boli postavené väčšinou na slovenských interpretoch, maximálne českých. No a nejaké prekážky… Boli to vlastne tie financie, nemali sme vtedy peniaze na to aby sme mohli expandovať, čo sa týka zahraničných hostí. Nebolo to ako dnes, že príde niečo nové, nový brand/crew/event a ľudia vedia booknuť hneď niekoho zahraničného. Pre nás bola prvá veľká vec, že sme bookli Phillipa TBC, išli sme pomaly, vážili si každý malý posun a nepostavili sme si hneď veľké prekážky ako, že ideme robiť akciu za trojnásobný budget. Jediná veľká prekážka, ktorá nás na ceste stretla – že sa zatvoril Checkpoint a v Nitre už bola len tá Pekáreň, kde bola v našich mysliach tá zlá skúsenosť z prvej akcie, kedy tam bolo vážne málo ľudí. Tak sme rozmýšľali čo robiť a napriek minulosti sme išli do toho. Bola to v podstate naša jediná šanca a tam sa to celé zlomilo. Išli sme do najviac obávanej veci, mali sme strach a nakoniec to bol najlepší krok čo sa v Basemente spravil. Expandovali sme do väčšieho priestoru, vyhajpovali promo, je to aj blízko železničnej stanice (čo je skvelé pre ľudí z iných miest). To bol prelomový rok, nejak 2014, alebo tak.

Akcie v Checkpointe bohužiaľ nemali takú návštevnosť, aby sa klub uživil a nakoniec prišlo až k jeho zatvoreniu. Poslednú rozlúčkovú akciu mali na starosti chalani z Basement. Na rozlúčku si pozvali českého matadora Phillipa TBC a klub sa im samozrejme podarilo naplniť do posledného miesta. Rozlúčiť s klubom sa prišli aj ľudia, ktorí k dnb nemajú až tak blízko a klub tak zažil pravdepodobne svoju najlepšiu párty.

Mňa napadlo či máte nejaké podobné zážitky ako teraz Bass Attack, čo mali teraz Signala a skončili o ôsmej ráno v herni a keď som videl tú fotku, jedno oko tam, druhé tam… (smiech)

Jáj, no čo sa týka headlinerov, napríklad Skeptical, mal hranie už na druhý deň niekedy o jednej poobede, takže musel letieť už ráno o siedmej a jemu sa tak u nás páčilo, že skoro zmeškal lietadlo. Ja hovorím, že už choďte lebo to nestihnete. Nakoniec to tak hrotili, že to dal ledva ledva, proste nechcel odísť. Nakoniec sa mu to hranie v Londýne zrušilo (čo zistil ako doletel). Tak nám písal, že “Chalani, škoda, škoda, keby som vedel, že sa to zruší, tak ostanem do ďalšieho dňa.” (úsmev). Inak s vystupujúcimi je to vždy sranda, niektorí sú viac uvoľnení, niektorí menej… Záleží vždy od človeka…

Toto ma veľmi zaujíma, ja som začal chodiť na akcie až nejaké štyri roky dozadu a zaujíma ma ako vyzerala tá scéna, tí ľudia, ktorí tam chodili, tá atmosféra okolo toho, o čo to bolo iné od dneška? Či tam chodili ľudia čo si idú dnb, alebo tam chodili aj barzjakí cudzí ľudia čo nevedeli o čo ide?

No keď sme robili Basement ešte v Checkpointe, tak tam veľakrát došli aj ľudia, ktorí mali radi takú alternatívnejšiu hudbu celkovo. Aj okolo nás čo sú starí kamoši a známi, tak veľa z nich nie sú striktne dnb fanatici… Predtým ako sme sa presunuli naspäť do Pekárne, tak čo sa týka tých návštevníkov, bolo viac ľudí takýchto.

Nechcem to nejak rozdeľovať, že dnes ľudia čo chodia k nám na párty sú len dnb maniaci, ale je to iné v tom, že sa trošku vymenila generácia. Teraz nám chodia už úplne iní ľudia ako vtedy. Bolo to jednoducho iné. Nie lepšie, nie horšie. 

V základe sme sa my vyvinuli ako značka, ako event, úplne iné veci riešime a snažíme sa trošku niektoré veci zmeniť a zamýšľat sa nad nimi viac…

Nakoniec by by som rád vedel, že čo sa zmenilo vo vašej organizácii, čo ste neriešili, čo ste si postupom času vyvinuli, že sa to zmenilo oproti prvým akciám?

Máme trošku iný prístup napríklad k marketingu akcie, keďže tých akcii kedysi na Slovensku nebolo toľko, takže ľudia neboli takí zahltení. Marketing sme vôbec nemali taký prepracovaný ako teraz, v tom to bolo dosť iné. Aj stage design sa dosť vyvinul, ale snažíme sa to nejak meniť, upravovať.

Po rokoch skúseností chceme vždy, aby boli spokojné všetky zainklinované skupiny. Aby boli spokojní návštevníci, aby boli spokojní interpreti, čo znamená, aby sa tam dobre cítili, mali zaplatené, mali catering a všetko prebehlo v poriadku. No a aby boli spokojní aj ľudia, čo sa technicky podieľajú na evente. Aby boli všetky tieto skupiny spokojné s tým, že tento event prináša nejakú pridanú hodnotu aj pre nich, aby boli radi, že s nami spolupracujú. To je taká vec, nad ktorou sme sa na začiatku možno zamýšľali menej. Ale to všetko priniesol čas, skúsenosti.

Čo sa naopak nezmenilo, je živelnosť a úprimnosť našej značky. Že ľudia a hlavne naša crew funguje trochu ako komunita/rodina. Síce každý rieši svoje veci (rodina, priateľka, práca), ale na druhej strane komunikujeme spolu takmer na dennej báze, máme spoločný chat, kde sharujeme všetko možné zo života. No a keď sa potom konečne vidíme, je to naozaj ako keby som svojich bratov stretol. To je vec, ktorú nevidím všade a je to vec, ktorú si veľmi vážim. Presne ako to Kukurica povedal, že k nám prišiel kvôli rodinnej atmosfére – toto jeho vyjadrenie ma veľmi potešilo. Chceme to robiť profi, robiť skvelé eventy, ktoré sú jedinečné, ale zároveň sa tu stále nehráme na nič a sme obyčajní chlapci, ktorí radi robia radosť iným ľuďom.

 

0 Comments

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môže sa ti páčiť

Viac z: Rozhovory

Neprehliadni