Fourtune festival 2017 – prvý ročník charitatívneho festivalu


Keď som sa dozvedela, že Galota a Fourtune sú v rovnaký dátum, bola som veľmi sklamaná. Galota ma lákala kvôli minulému ročníku, ktorý bol pre mňa obrovským zážitkom a zároveň najlepším víkendom letných prázdnin, no Fourtune ma z nejakého nevsvetliteľného dôvodu lákal viac a tak po Tridente padlo rozhodnutie ísť na Fourtune. Zorganizovať charitatívny festival na pomoc ostatným bez nároku na akýkoľvek honorár, za to patrí veľká poklona nielen organizátorom za ich vynaložené úsilie, ale aj samotným umelcom, ktorí sa rozhodli tohto festivalu zúčastniť. Okrem plno svetových headlinerov sa tu odprezentovali aj lokálni DJs, ktorí mali šancu zahrať si na takomto festivale po prvý krát.

Štvrtok – Deň prvý

Do areálu som aj s partiou dorazila medzi prvými, pretože si vždy radi vyhliadneme to najlepšie miesto v kempe. Na vstupe nás prekvapili hneď dve veci. Prvou bolo, že kemp nebol oddelený od areálu festivalu a druhou, že lístok sme nevymenili za látkovú pásku ale za klasickú papierovú ako na klubových parties, čo nás ako vášnivých zberateľov látkových náramkov sklamalo ale keďže to bol prvý ročník a zároveň je to charitatívny festival, organizátori majú odpustené. Pásky boli dokonca odlíšené vekovo a látkové mali len ľudia s VIP lístkami. Areál bol zatiaľ prázdny, všade pobiehali iba nervózni organizátori s vysielačkami. Keď sme si rozložili stany na údajne najlepšom mieste v kempe, medzi vysokými brezami, vybrali sme sa preskúmať areál. Miesta v areáli neboli nijak špeciálne orientované, takže bolo pomerne ťažké sa v nich orientovať, no po nejakom čase strávenom „blúdením“ sme zhodnotili, že areál je na jedničku. Priestor pred hlavným stage-om bol obrovský, našťastie nehrozilo žiadne tlačenie sa medzi spotenými ľuďmi. Chválim aj jeho umiestnenie, keďže bol v strede areálu hneď pri stánkoch aj bufete s občerstvením. Za ním bol umiestnený Quadraton stage nachádzajúci sa hneď pri bazéne. Vôbec som nebola nadšená, že miesto konania festivalu nie je nikde blízko vody ale potom som sa úplne uspokojila s bazénom. Nakoniec vôbec nebol preplnený a účel schladenia sa počas toho najväčšieho inferna spĺňal na 100%… A ešte nám k tomu hral drum and bass… Čo viac?

Hardový stage, ktorý zastrešovali Braincrack bros bol o niečo ďalej, za chatkami. Bol dosť malý, ale to vôbec nevadilo vzhľadom na super dizajn – lebky zvierat (čo musím priznať bolo mierne poburujúce) a plno reťazí a kovov. Pri ňom bol stánok CZCORESHOPu, v ktorom každý milovník tvrdších rytmov našiel nejaký ten kúsok pre seba. Mňa veľmi zaujalo tričko samotného festivalu, ktoré vôbec nebolo prvoplánové. Nemalo veľký nápis FOURTUNE FESTIVAL 2017, ale dizajnovo zaujímavé začiatočné písmena tohto názvu a pod tým, menším písmom celý názov. Tento kúsok ma zaujal na toľko, že som si ho sama kúpila. Večer keď sa začalo hrať na hlavnom stage-i, šli sme pozrieť našich lokálnych DJs z Košickej crew s názvom Broken Base a to konkrétne Rudlocka, Beatproxa a Infecteda. Niektorý z nich mali hrať b2b ale nastali zmeny, lebo Philip TBC, jeden z headlinerov štvrtkovej noci, sa nedostavil, pretože sa mu narodilo dieťa. Infectedov set bol pre mňa z tejto trojice najzaujímavejší a to asi pre to, že hrá najtvrdšie z nich. Tvrdé neurofunky a energické jemné plechy rozhýbali prvých ľudí, ktorí sa prišli pozrieť čo sa deje na main stage-i. Aj keď čas už bol pokročilý, stále bolo vonku príjemne teplo, čo len prispievalo k skvelej atmosfére festivalu. Po tomto sete som sa zašla pozrieť na hard stage kde ma prekvapilo, že tam bolo viac ľudí než na hlavnom, čo sa málo kedy stáva ale predsa, na tento festival sa dostavili hlavne milovníci hard drum and bassu a crossbreedu, takže nečudo, keďže tam akurát mali hrať reprezentanti prievidzkej Drumatch crew Katritek b2b Funďo. Funďo sa však z neznámych dôvodov neukázal a tak hral Katritek sám. Bol trošku zmätený, keďže hral nezvyčajne skoro ale aj tak bol jeho set príjemný a prišlo ho podporiť dosť ľudí. Hral klasicky plechy a svoju produkciu.

Headlinerom štvrtkovej noci z frenchcorovej scény boli taliani The Sickest Squad, ktorí pár hodín pred svojím hraním behali po areáli a s radosťou sa fotili s fanúšikmi. Z neznámych dôvodov sa ich set omeškal o viac ako hodinu a tak nám hrali počas svitania, čo bolo len a len príjemné. Koho by nebavilo tancovať pri východe slnka? Zo začiatku ma veľmi nebavili a miestami som mala chuť vzdať to ale dobre, že som to nespravila. Hrali hardcory, frenchcory a za spomenutie stojí vynikajúci remix od Hallucinatorov, ktorý zahrali na konci svojho setu. A potom zahrali track, kvôli ktorému som dávnejšie začala mať rada tvrdý drum and bass, a ktorý ma niekoľko krát v živote dojal až k slzám. Keď zaznel tento track s názvom Zombie od Sickest Squad, mala som chuť znova plakať od šťastia a tak isto vyzeralo aj mnoho ľudí okolo mňa, ktorých ešte nezlomila únava. Keď doznel, bola som neopísateľne šťastná a mala som pocit, že už môžem zomrieť. S týmto pocitom som sa pobrala do stanu spať, aby som nabrala sily na ďalší deň a noc plný drum and bassu.

 

Piatok – Deň druhý

Od rána nevtieravo hrialo slniečko a to nás vyhnalo k bazénu, kde už od 13tej hral Tripologic neplánované b2b s Deepthonicom. Ich dvojhodinový set bol plný príjemných deepov a liquidov čo bolo po ťažkej prvej noci a ešte k tomu k bazénu to pravé orechové. Keď som sa vracala do kempu, všimla som si, že areál je plný plastových pohárov. Systém vratných pohárov tu prvý ročník bohužiaľ nefungoval a vzhľadom na ľudskú povahu to ana okolí zanechalo svoje stopy. Večer sa areál začal plniť až v pokročilých hodinách. Jediným interpretom, ktorý pre mňa stál za povšimnutie v túto noc bol Sinister Souls. Úplne nádherný set potešil mnoho ľudí, čo bolo vidieť, pretože na ňom bolo asi najviac ľudí za celé dva dni.

Atmosfére len a len napomáhali prvé slnečné lúče, ktoré sa začali odrážať od tvárí posledných preživších. Aj keď headliner hlavného stage-u dohral, nedalo sa ísť spať, pretože všetky stage hrali do 7 ráno. Na Hardovom stage-i bodoval I:gor svojim setom plným Hardcoru a zo začiatku tam prikorenil aj nejaké to Uptempo. Zaujalo ma, keď som si všimla, že ani I:gor ani Innominate, ktorý hral hneď po ňom nehrali na playeroch ale na abletone pomocou midi contolerov a efektorov.

Piatkovú noc začal hrať aj Tekno stage, od ktorého sa plno ľudí nevedelo odtrhnúť. Ponúkal akúsi oázu pre všetkých preživších ľudí, či už chceli sedieť a oddychovať alebo raviť. Ako to už na festivaloch býva, nehralo sa tam iba tekno no občas sa tam dalo započuť neuro ale aj hardcore a frenchcore.

Psytrance stage predstavoval chill na sedacích vakoch a aj skvelé bylinkové čaje, ktoré konkrétne mňa stavali na nohy po celý víkend. Za spomenutie ďalej stojí set Crossdreeda ale aj Dekla, oboch z už spomínanej Drumatch crew. Plný hardový stage aj napriek skorej hodine znova prekvapil.

Sobota – Deň tretí

Ráno nás prebudila sprcha z neba, ktorú sme si všetci užili, veď aspoň sa dalo lepšie dýchať. Kemp bol mŕtvy ale to bolo po dvoch dňoch raveovania celkom pochopiteľné. Ľudia regenerovali pred poslednou nocou. Z dňa si toho veľa nepamätám možno iba to, že Deepthonicov set na deke na slniečku bol príjemným oddychom pred nocou, počas ktorej sme sa museli rozlúčiť s týmto skvelým festivalom. Večer som strávila na hardovom stagi, kde ma veľmi zaujali svetlá, vytvárajúce spolu s prostredím neuveriteľný pohľad. Na počudovanie si ľudia posadali dozadu za hardový stage aby mohli aspoň počúvať, ak už nie hýbať sa v rytme ich obľúbených tónov.

Od polnoci do asi 5 rána bol nabitý timetable na hardoch aj na main stage-i, čiže bolo náročné stihnúť všetko. Na hlavnom stage-i ma zaujal ešte Hated, na ktorého prišlo plno ľudí. Hral nekompromisné tvrdé neurá, čo očividne zaujalo mnoho ľudí a pred stage-om bolo konečne plno. Priestor pred ním bol strašne veľký a preto tam muselo byť ozaj veľa ľudí aby to tak aj vyzeralo. Vo vzduchu bolo cítiť tretiu noc, pretože všade boli deky s oddychujúcimi ľuďmi. A potom prišiel moment, kedy sa sedieť nedalo. Očakávaný set Freqax b2b Neks b2b Katharsys sa zmenil na ešte väčší luxus, keď sa k ním pridal Sinister Souls a Zardonic (!!). Ten moment bol najlepším prekvapením festivalu, z ktorého vyžarovala rodinná atmosféra. Skvelé tvrdé neurofunky s rytmickými plechmi bavili plno ľudí, ktorí sa odmietali pohnúť zo stage-u. Jedným uškom som začula aj tekno stage kde hrali super raggateky. Potom som sa vrátila na Zardonicov set, ktorý bol NESKUTOČNÝ. Skazu mojej telesnej schránky dokončili Katharsys B2B Switch Technique, ktorí ma už absolútne pripravili o reč.

Nad ránom bol na stage-i stále veľa ľudí, ale niektorí sa už presúvali na hardový stage, kde začínal hrať YMB. Rakúšak Poley Tight bol v pozitívnom zmysle slova za playermi poriadne prehrotený, no rovnako ako on sme si to užívali aj my. Ľudia sa na ňom bavili aj keď miestami hral monotónne s klasickými hardcorovými zvukmi. Jeho set ma ale zaujal na toľko, že sa na neho určite pozriem znova!

Čo sa týka služieb, do budúcich ročníkov by možno bolo potrebné pridať nejaké stánky s jedlami, pretože teraz bol v areáli jeden bufet a jeden stánok. V bufete mali rozmanité jedlá a aj ceny boli primerané ale množstvo ľudí v radoch často človeku pokazili vôbec chuť do jedla. A stánok tuším fungoval len pre umelcov a organizátorov ale mala som možnosť ochutnať odtiaľ burger s grilovaným oštiepkom a zeleninovým šalátom, ktorý bol skvelý.
Toalety a sprchy boli prvý aj druhý deň pozoruhodne čisté a bolo ich tam mnoho ale tretiu noc už bol problém vôbec sa tam dostať. Voda zaplavila celú podlahu a stekala až von po schodoch pred budovu. Nič príjemné.

Jediné výhrady, ktoré mám, sú nie veľmi kvalitný zvuk na hardovom stage-i a ešte drzosť ľudí preskakovať ploty na charitatívny festival. Predsa len výťažok nešiel do vačkov kde komu ale na dobrú vec a je hanba, že v našej komunite sú ľudia, ktorí si to nevedia vážiť.
Bolo 6:27 keď som si napísala poslednú poznámku a tá znela: „Ležím na deke a som strašne šťastná, zaspávam ale hudba je stále úžasná.“

Ráno znova svietilo slniečko ale nad areálom sa niesla pochmúrna atmosféra, keďže sme sa museli rozlúčiť s našim prechodným domovom. Mnoho ľudí vyzeralo, že sa nikam nechystá ale rozumela som im. Načo ísť domov veď nám bolo tak dobre.

Chcem sa ešte poďakovať organizátorom a všetkým ľuďom, ktorí stali za týmto skvelým festivalom. Dúfam, že nás čaká ešte mnoho ďalších ročníkov! Vrátiš sa aj ty znovu na Drienok?

0 Comments

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Aká je tvoja reakcia?

Angry Angry
0
Angry
Cute Cute
0
Cute
Fail Fail
0
Fail
Geeky Geeky
0
Geeky
Lol Lol
0
Lol
Love Love
1
Love
OMG OMG
0
OMG
Win Win
0
Win
WTF WTF
0
WTF

Môže sa ti páčiť

Viac z: Reporty

Neprehliadni